TRENČIANSKY ÚTULOK
Nekupuj, adoptuj si psíka od nás.
AUTORKA: Dominika Jančová
Aký pes je vhodný na canisterapiu? Sú uprednostňované určité rasy alebo môžeme použiť aj psa z útulku? To je hlavným predmetom nasledujúcich riadkov.
Po zoznámení sa s povahovými vlastnosťami plemena je možné vhodnosť u väčšiny plemien vďaka genetickým predispozíciám iba predpokladať. Z výchovného a socializačného aspektu je zásadný prístup a výchova majiteľa. Majiteľ môže vlastnosti a schopnosti psa kladne alebo záporne ovplyvniť. Významnú úlohu zohráva i prostredie, s ktorým je pes vo vzájomnej interakcii.
Najdôležitejšie je úspešné absolvovanie skúšok canisterapeutického tímu, čomu predchádza správna príprava, výchova a socializácia. Výber psa by mal byť správny a cielený.
Preukaz pôvodu je určitou garanciou, že matka i otec splnili určité povinné minimá pre chovnosť a je tu určitá istota zdravotného stavu a povahových vlastností, avšak nie je potrebný. Nie je rozhodujúce, či ide o psa čistokrvného, s určitým predpokladom povahových vlastností typických pre príslušné plemeno, alebo o nečistokrvného (Velemínský, 2007).
Niektoré psy z útulku sú osobitne náchylné na potenciálne problémy, ako je napríklad nervozita, strach z rúk, či z neznámych ľudí. Náprava problémov vyžaduje čas a trpezlivosť (Fogle, 1994).
Aj dospelého psa z útulku môžeme otestovať a tak zistiť jeho povahu. Dôsledným výcvikom ho môžeme pripravovať pre určitú formu canisterapie. Je dôležité, aby bol pes zoznámený so všetkým, čo ho neskôr v praxi stretne.
Výber vhodného psa na canisterapiu
Podľa slov jednej profesionálnej cvičiteľky na plemene až tak nezáleží. Psíky potrebujú dobré vlastnosti ako je trpezlivosť, kľudná povaha, musia mať rady deti a nereagovať nepriateľsky na iné zvieratá (Pružincová, 2003). Pri pôvodnom šľachtení plemien zameranom na temperament dochádzalo k výberu aj podľa telesných tvarov a osrstenia. Postupne sa okrem týchto charakteristík upevňovali aj rozdiely v správaní. Jednotlivé plemená psov majú špecifické vzorce správania a niektoré typy psov sú lepšie disponované na výcvik než iné (Fogle, 1994).
Po zoznámení sa s povahovými vlastnosťami plemena je možné vhodnosť u väčšiny plemien vďaka genetickým predispozíciám iba predpokladať. Z výchovného a socializačného aspektu je zásadný prístup a výchova majiteľa. Majiteľ môže vlastnosti a schopnosti psa kladne alebo záporne ovplyvniť. Významnú úlohu zohráva i prostredie, s ktorým je pes vo vzájomnej interakcii.
Najdôležitejšie je úspešné absolvovanie skúšok canisterapeutického tímu, čomu predchádza správna príprava, výchova a socializácia. Výber psa by mal byť správny a cielený.
Preukaz pôvodu je určitou garanciou, že matka i otec splnili určité povinné minimá pre chovnosť a je tu určitá istota zdravotného stavu a povahových vlastností, avšak nie je potrebný. Nie je rozhodujúce, či ide o psa čistokrvného, s určitým predpokladom povahových vlastností typických pre príslušné plemeno, alebo o nečistokrvného (Velemínský, 2007).
Niektoré psy z útulku sú osobitne náchylné na potenciálne problémy, ako je napríklad nervozita, strach z rúk, či z neznámych ľudí. Náprava problémov vyžaduje čas a trpezlivosť (Fogle, 1994).
Aj dospelého psa z útulku môžeme otestovať a tak zistiť jeho povahu. Dôsledným výcvikom ho môžeme pripravovať pre určitú formu canisterapie. Je dôležité, aby bol pes zoznámený so všetkým, čo ho neskôr v praxi stretne.
Použitá literatúra
- FOGLE, B. 1994. Výchova a výcvik psa. Praha: Cesty, 1994. 14, 86 s. ISBN: 80-85363-87-9
- PRUŽINCOVÁ, M. 2003. Lekárka Ajka. In Život. 47/2003. s. 70-72
- VELEMÍNSKÝ, M. a kol. 2007. Zooterapia vo svetle objektívnych poznatkov. České Budejovice: DONA s. r. o., 2007. 65-67 s. ISBN:978-80-7322-109-6
